Jdi na obsah Jdi na menu
 


Boris Vigaš- Je to dostatočne ľudské?

9. 1. 2007
Boris Vigaš - Je to dostatočne ľudské? OSOBNÝ DENNÍK 7 HODÍN 51 MINÚT Som android. Je veľmi ľahké pomýliť si ma s človekom. Vlastne cieľom mojich konštruktérov bolo, aby nikto neprišiel na to, že človek nie som. Iste sa im to dokonale podarilo, pokiaľ ide o môj vzhľad, ale správanie ešte potrebuje trocha vybrúsiť. Preto teraz sedím v raketopláne cestou na intergalaktický seminár na Sione. Seminár sa koná každý rok a týka sa najnovších pokrokov na poli umelej inteligencie. Tentokrát to ale bude prvýkrát, čo sa ho nejaká umelá inteligencia aj zúčastní, samozrejme s identitou pozemského vedca. A to vraj v Inštitúte nemajú zmysel pre humor... Moja úloha je prostá : zbierať dáta a za žiadnu cenu neprezradiť, že nie som človek. Je to akási skúška a ja verím, že som na ňu dorástol (aj keď moja veľkosť sa odo dňa môjho zostrojenia nezmenila ani o centimeter). Mohol by som predstierať, že si idem zriemnuť. To by bolo ľudské. OSOBNÝ DENNÍK 11 HODÍN 49 MINÚT Vstupujeme do Sionskej sústavy. Nemajú tu ani navádzací satelit, a pritom je to vraj turistická oblasť. Pohľad na ulice spĺňa moje očakávania. Čo tu nemajú údržbárskych robotov? Mimochodom, ten hnev iba predstieram v rámci ľudského podprogramu, inak mi je mi to srdečne jedno. Vlastne bolo by mi, keby som mal srdce. OSOBNÝ DENNÍK 12 HODÍN 45 MINÚT Som ubytovaný v podkrovnej izičke bez sonickej sprchy a bez prístupu na SIEŤ (čo by mi vlastne ani tak nevadilo, pretože stačí aktivovať satelitný čip v mojej hlave a pripojím sa priamo). Nejaký komunikačný satelit na obežnej dráhe byť musí. Mám dvoch spolubývajúcich. Prvý má poetické meno J- 2305. Znie to ako stroj, však? Ale je to Rigelián. Vlastne rigeliánsky klon. Na Rigele riešia problémy s reporodukciou po svojom. To im nikto nepovedal, že klony po generáciách degenerujú? No a druhý spolubývajúci Radek je človek (skoro ako ja). OSOBNÝ DENNÍK 13 HODÍN 21 MINÚT Sedím na gauči a skenujem všetkých účastníkov seminára. Večer, keď nebudem môcť zaspať (zatiaľ sa mi to ešte nikdy nepodarilo) sa s ich obrázkami zahrám pexeso - ľavá hemisféra môjho pozitronického mozgu proti pravej (nebojte sa nie som schizofrenický nepodarok). Rozmýšľam, že si vyhliadnem nejakú účastníčku seminára, prepnem na flirtovací program a pokúsim sa ju "namotať" (občas používam aj slang, znie to prirodzenejšie). Nie, že by som jej chcel zlomiť srdce, ale musím zbierať dáta... A medziľudské vzťahy (najmä medzi ženou a androidom) sú veľké mystérium, hodné ďalšej analýzy. Mimochodom, zatiaľ si nahrávam a triedim aj práve prebiehajúcu prednášku, ale nestojí ani za ten čip, na ktorý ju ukladám. Podľa prednášajúceho by som vlastne vôbec nemal existovať. Má na to zopár dobrých teoretických argumentov, ale ťažko mu uveriť, keď ma už raz vyrobili. Bingo. Môj systém vyhodnotil premenné a určil mi partnerku. Volá sa Evelyn a je z kolónie na Maloku III. Je to tretia planéta Malockej sústavy kolonizovaná ľuďmi, po tom, čo sa pri Marse zjavila červia diera, ktorá viedla priamo k tomuto systému. Vlastne to bola náhoda, červia diera vtiahla kolonizačnú loď, ktorá mala pôvodne pristáť na Marse. To bolo približne pred stodvadsiatimi rokmi (samozrejme, že to viem na minútu presne, ale nechcel som sa zbytočne vyťahovať). Teraz treba nadviazať prvý kontakt. OSOBNÝ DENNÍK 18 HODÍN 12 MINÚT Dojedol som večeru, bolo by predsa len podozrivé, keby som sa tam neobjavil. Teraz mierim k baru, kde sedí Evelyn s nejakou ďalšou ženou. Mal by som si najprv niečo objednať. Miestne víno? Trebárs. A ide sa na to. OSOBNÝ DENNÍK 22 HODÍN 31 MINÚT Tak toto bola katastrofa. Kde moji tvorcovia spravili chybu? A pritom to začalo celkom dobre. Kúpil som si víno, napravil si vizitku (ak si ma náhodou v prednáškovej sále nevšimla, aby ma nepovažovala za nejakého votrelca z baru, ktorý ju chce len zbaliť - aj keď presne toto som chcel spraviť) a spýtal som sa jej, či si môžem prisadnúť. Najprv si ma trocha premerala (ale dizajnéri zodpovední za môj vzhľad odviedli dobrú prácu) a gestom hlavy, ktoré som si vyložil ako jednoznačný súhlas, mi to dovolila. V databáze som už mal otvorené tri súbory týkajúce sa našej konverzácie (väčšinou vedecké údaje). Predstavili sme sa. Jej spolusediaca bola doktorka Zita Bergerová, aj keď ich osobnostné profily som si stiahol zo Siete a prehliadol asi dve sekundy predtým. Bol tam aj prístup na súkromné záznamy, ale bol kódovaný, takže som si povedal, že pri našej nenútenej konverzácii sa ho budem snažiť postupne dekódovať. Po bežných frázach typu : "Čo hovoríte na úroveň tohto seminára?" sme sa začali baviť na odbornej báze. Evelyn a Zita sa výborne dopĺňali, aj keď väčšinu toho, čo mi hovorili som už poznal. Napriek tomu som nasadil masku pozorného poslucháča. A zistil som, že Zita sa mi zdá príťažlivejšia, pohotovejšia a zábavnejšia ako Evelyn. Naštval som sa na svoj vlastný vyhľadávací systém, že nepracoval so všetkými premennými. Teraz som bol na rade ja. Rozprával som, bol som šarmantný, vtipný (objednal a zaplatil som ďalšie kolo - sauriánske brandy). Pripúšťam, chcel som ich aj trocha opiť, aby som otupil ich úsudok a zároveň som tiež predstieral miernu bujarosť... Dotadeto sa to vyvíja dobre, nie? Ale nebojte sa, pokašle sa to. Takže skrátim to. Evelyn si asi o pol desiatej išla ľahnúť a ostal som tam sám so Zitou. Vyjadrovala sa veľmi obdivne o mojich znalostiach všetkých dostupných teórii o umelých inteligenciách, smiala sa na mojich situačných vtipoch, možno na ňu zapôsobili aj moje hlboké čierne oči (veď boli aj poriadne drahé). Už som rozmýšľal, že jej navrhnem prechádzku po nočnom meste, otváral som ústa a vyšli z nich nasledujúce slová : "Zita, včerajšia noc bola úžasná, strašne ťa milujem.. tvoja Evelyn". Na vysvetlenie. Práve v tej chvíli som sa nabúral do Zitinej súkromnej databázy a otvoril som jej poštu. Ale, čo je horšie, namiesto toho, aby som si tú informáciu iba uložil do pamäti, ju môj vokálny subprocesor vyslovil nahlas... Zite rovno do ucha. To sa vie, že bola šokovaná. Doslova sebou trhla, dala mi facku (na tomto mieste sa chcem svojim konštruktérom poďakovať, že do mňa neskúšali implantovať receptory bolesti), potom zúrivo vstala a ešte ma obliala sauriánskym brandy. Skoro mi vyskratovalo čip na ľavom oku. Dúfal som, že po mne už nehodí stoličku. Odišla... A ja teraz sedím vo svojej izbe a premýšľam, čo som si navaril. Asi si o mne myslí, že som sa na nej celý večer dobre zabával a navyše som hacker, ktorý číta cudziu poštu (to je vlastne pravda). Podľa svojich databáz som vedel, že na Maloku III sa vyvinula prísne konzervatívna spoločnosť, takže ak nechce prísť o miesto, musí svoju aférku s Evelyn tajiť.. Tak si mala lepšie zakódovať súbory. Nevadí, zajtra to skúsim s niekým iným. Žien je na seminári dosť a ja potrebujem údaje. A ráno sa dúfam všetci budeme tváriť, že sa nič nestalo. A teraz je načase predstierať spánok. OSOBNÝ DENNÍK 7 HODÍN- PRESNE V noci som pracoval na zníženom režime. Napriek tomu sa mi podarilo vyhodnotiť ostatné účastníčky seminára a mám ďalšiu kandidátku. Nie som týmto malým experimentom až príliš posadnutý? OSOBNÝ DENNÍK 10 HODÍN 10 MINÚT Dokonca sa mi podarilo sadnúť si vedľa nej v prednáškovej miestnosti. Kolarián, ktorý včera sedel na tomto mieste, leží na ošetrovni so zlomeným tykadlom. Myslím, že nemohol vidieť kto do neho dnes ráno na schodoch strčil (ale možno to bol ten istý fantóm, ktorý predtým v tej sekcii vyskratoval osvetlenie). Evelyn a Zita sú preč. Vraj museli náhle odletieť domov. Ktovie, čo sa stalo..?. Takže, moja susedka sa volá Ariel a je z planéty Zalmea. Oproti ľuďom sa navonok líši len svetlozelenou pokožkou a krásnymi dlhými ružovými vlasmi. Je krásna (v antickom zmysle slova), aj keď vyzerá trocha ako od Disneyho. Je slobodná a v minulosti mala niekoľko afér (všetko s mužmi). Už neriskujem a tak bol môj výskum podrobný. Občas, keď sa tvárim, že si zapisujem do počítača, sa na ňu placho usmejem. Raz mi úsmev opätovala. Toto sa musí podariť. OSOBNÝ DENNÍK 15 HODÍN 27 MINÚT Po obede sme mali krátku prestávku. Rovno som k nej prišiel a pozval ju na prechádzku do miestnej záhrady (aspoň tá na tejto planéte za niečo stojí). Predstieral som, že ma zaujíma jej pohľad na istý vedecký problém. Nadšene súhlasila a tak sme si vyšli (do záhrady). Je naozaj inteligentná. Sadli sme si na lavičku a začali vášnivo diskutovať. V momente, keď mi môj vnútorný chronometer oznámil, že začína ďalší cyklus prednášok, som ho odignoroval a pokračoval v príjemnej konverzácii. Ariel sa po chvíli tiež pozrela na hodinky, ale iba bezstarostne mávla rukou a povedala, že teraz sa jej duch obohacuje viac ako na tých suchých prednáškach. A vtedy sa mi zazdalo, že ju asi naozaj priťahujem (a to som ešte falošne skromný). Ona ma tiež priťahovala, v rámci mojich androidských parametrov. Potom sme sa predsa len rozhodli, že na tie prednášky pôjdeme. Nakoniec, platia nás za to. Teda ju, ja peniaze nedostávam, sám som totiž majetok. Veď ja som vlastne niečo ako novodobý otrok... K tejto etickej dileme sa vrátim neskôr. OSOBNÝ DENNÍK 23 HODÍN 15 MINÚT Sedíme s Ariel v bare, pri tmavom odľahlom stolíku a popíjame sionskú whisky. Je fakt dobrá (Ariel aj whisky). Aktivoval som si niekoľko romantických podprogramov naraz a skoro som si preťažil systém. Normálne by som predsa nemal byť citov schopný, ale táto žena sa mi páči. Zažívam príjemné prehrievanie svojich systémov a zvýšenú akceleráciu pumpy, ktorá rozvádza do môjho tela chemické tekutiny. Priznal som sa Ariel, že sa mi páči už od rána a jej kolariánsky sused neleží na ošetrovni náhodou (prečo som pocítil potrebu byť zrazu za každú cenu úprimný, to neviem - dúfam, že jej v ďalšom kole nevyklopím, že som android). Iba sa usmiala a povedala, že mu dorastie nové tykadlo. Včera bol vraj taký dotieravý, že sa sama pohrávala s myšlienkou, či mu jedno neodtrhne. To ma upokojilo aj pobavilo. Chcel som ju namotať a zatiaľ som sa namotával sám. Dnešná noc plná prekvapení však zďaleka nechcela skončiť. Ariel sa ku mne naklonila a pošepkala mi, že dnes nechce spať na svojej izbe so svojou spolubývajúcou (mimochodom, jej spolubývajúca bola akési rybie stvorenie z Delty, ktoré môj program vylúčil už v predkole). Navrhol som jej (a dúfal, že to neznie príliš vyzývavo), aby sme strávili noc v neďalekom hoteli. Okamžite súhlasila. Tie správy o jej početných aférach sa asi zakladajú na pravde. No a čo, minulosť ma nezaujíma. Toho, čo by sa mohlo diať na hotelovej izbe som sa nebál, moji konštruktéri boli naozaj dôslední... OSOBNÝ DENNÍK 3 HODINY 14 MINÚT Som v poriadnej kaši. Mám pre vás ďalšie dve prekvapenia. Ariel je android (vlastne sú to tri prekvapenia). Ariel už neexistuje. Ale po poriadku (nie nezničil som ju, za čo ma máte?). To skôr ja som obeťou. Na Zalmei dokážu vyrobiť androida s nestabilným pozitronickým mozgom. Ich výrobok vydrží najviac pár dní. Avšak ich prekliate rafinovaní vedci sa museli dozvedieť, že na Zemi sme stabilný pozitronický mozog už vyrobili. (Teraz ma napadá, že to bola od Inštitútu pekná nerozvážnosť, až stupídnosť, poslať ma na cudziu planétu bez krytia. A pritom som prototyp. Aj keď som si istý, že si podľa schém vyrobia ďalších ako ja.) Ariel mala žiť len niekoľko dní a jej úlohou bolo zviesť ma, či sa iným spôsobom postarať o môj únos. Celá jej identita na Sieti bola podvrhnutá. Ani sa ma nepýtajte, ako ma v tom hoteli vyskratovala (samému mi je to trápne). Ona to preťaženie nezvládla. Mňa reaktivovali. Som v zalmejskom raketopláne, ktorý ma unáša na ich domovskú planétu. To je to tretie prekvapenie. Všetko bolo vopred pripravené a ja blázon som im hral priamo do karát. Dobre, budú mať svoj pozitronický mozog, ale mozog infantilného androida (inak sa po tom fiasku titulovať nedokážem). Som odrezaný od Siete, od väčšiny svojich súborov a pracujem na núdzový výkon. Som pripútaný. Pravdepodobne budem rozobratý. Nuž čo, bola to krátka, ale vznešená existencia. EPILÓG Mám pre vás posledné prekvapenie. Prežil som to. Zalmejci ma skenovali bez toho, aby ma rozobrali po súčiastkách. Potom môj prototyp vylepšili. Mám síce zelenú kožu a ružové vlasy, ale už nie som nikoho majetok. Dali mi slobodu a spravili ma riaditeľom kybernetického ústavu. Dostal som zalmejské občianstvo a môžem sa aj oženiť. Ihneď potom ako Zalmejci pochopili ako fungujem, začali vyrábať androidov vo veľkom a vyvážať ich do celej Galaxie. Aj na Zem (predstavte si). Na Zemi zistili, že zalmejskí androidi ich vyjdu lacnejšie, akoby si mali vyrábať vlastných. Avšak ja som jediný slobodný android v celom známom vesmíre. Zalmejci ma majú radi, vďaka mne v Galaxii niečo znamenajú. A mimochodom, dal som vyrobiť špeciálnu kópiu Ariel (časť jej pamäťových súborov sa dokonca zachovala). A potom som ju kúpil. Teraz jej vybavujem listinu slobody (s mojim vplyvom to snáď pôjde). Potom sa zoberieme a ktovie, po čase si možno dáme vyrobiť dve rozkošné deti...
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář