Jdi na obsah Jdi na menu
 


Recenzia-Terry Pratchet-Nohy z jílu-Aldebaran

8. 11. 2006
Časť druhá - Golemovia idú alebo Kurz hrnčiarstva pre pokročilých Tretia alebo štvrtá časť „seriálu“ o Hliadke. Časové zaradenie tejto knihy je značne problematické a to hlavne z dôvodu relatívne veľkej paralelity s ďalšou (alebo predchádzajúcou?) knihou série Hŕŕ na nich! (Jingo!). Osobne si myslím, že Terry písal buď obe knihy súčasne, alebo začal s Feet Of Clay, no vydavateľstvu ho odovzdal neskôr ako rukopis Jingo!. Nie že by to bolo nejako obzvlášť dôležité, ale pokladal som za potrebné túto nezrovnalosť spomenúť pre prípad, že by niekto chcel čítať knihy o Hliadke v chronologickom poradí a podľa dátumu vydania by uprednostnil Jingo!, čo by mohlo viesť k nepochopeniu niektorých narážok na postavy, ktoré prechádzajú z knihy do knihy. Takže toľko na úvod a teraz hor sa na recenziu samotnej knihy. Na ulice Ankh- Morporku sadajú jesenné hmly. A ako to hmly majú vo zvyku, prinášajú so sebou zníženú viditeľnosť. A zvýšenú mieru kriminality. Tentoraz však nejde o obyčajné krádeže, ale hneď o vraždy. A aby toho nebolo dosť, niekto sa snaží otráviť Patricija, lorda Vetinariho. Stopy sa strácajú v hmle, na stenách sa objavujú záhadné nápisy a golemovia, dovtedy bezproblémoví sluhovia, začínajú páchať samovraždy. Angua trpí predsplnovou tenziou, Noby sa začína tlačiť (teda, skôr je tlačený) medzi mestskú smotánku a do Hliadky prichádza čudný trpasličí nováčik. Navyše, Sam Elánius si musí vybavovať erb. Dokonca u upíra! Viac vám už ale o deji neprezradím, aby som vás nejakým hlúpym „prekecnutím“ neobral o pôžitok z čítania. Treba však povedať, že po prvých dvadsiatich stranách si budete istí, že viete, ako to skončí, aj keď autor sa vám bude ďalších 400 (so striedavou úspešnosťou) snažiť dokázať, že sa mýlite. Fakt, že dejová línia je troch chabá (ja by som s týmto vôbec nesúhlasil, podľa mňa to je skvela detektívka – Annun, zasvätene), však knihe príliš neuberá na príťažlivosti. Ruku na srdce, koľkí z vás čítajú Terryho knihy len kvôli deju? Ja teda nie a myslím, že ani vás veľa nebude. To, čo robí Pratchetta Pratchettom, to čo mu zabezpečilo celosvetovú popularitu a obľúbenosť, je jeho nezameniteľný štýl humoru. A toho si aj v tejto knihe užijete do sýtosti. Či už pri rôznych „intelektuálnych“ debatách poddôstojníkov Hliadky, odhaľovaní minulého (aj súčasného) života trpasličieho nováčika, alebo pri čítaní o Krysom SMRŤovi. Skrátka, ani po toľkých knihách Terrymu nezvlhol prach. Pristihol som sa, že závery mojich recenzií sa do značnej miery opakujú. Mrzí ma to, ale je pomerne problematické byť originálny, keď sa máte vyjadrovať len v superlatívoch. Tentoraz to bude zrejme trochu menej euforické. Škoda toho deja. Naozaj, oproti knihe Muži v zbrani, alebo aj simultánne písanej Hŕŕ na nich! je to naozaj trocha sklamanie. Nuž, ako vraví istý starý elf, nemôže byť každý deň prvý máj (vskutku – Annun, múdro). Ak však v knihe nehľadáte klbko záhad, ktoré samo seba tituluje „dej“, ale skôr nejakú „niť“, ktorá vás hladko a nenáročne prevedie celým dielom, ak sa chcete len poriadne zasmiať bez toho, aby ste rozmýšľali, ako to dopadne, alebo kto je všetkému na vine, berte všetkými desiatimi. Humorom táto kniha rozhodne nešetrí. Ak očakávate mnoho dejových odbočiek, ktoré do seba zapadajú tak precízne ako kolieska hodinového strojčeka, komplexný príbeh a veľa prekvapujúcich zvratov, siahnite radšej po Nočnej Hliadke, Hŕŕ na nich alebo Mužoch v zbrani. Predídete tak miernemu sklamaniu, ktoré by mohlo viesť k mylnému názoru, že Pratchett nevie vymyslieť poriadnu zápletku.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář